Nemohli sme si nevšimnúť stále sa zvyšujúceho dôrazu, ktorý je poslednou dobou kladený na oblasť BOZP. Oblasť, ktorá po roku 1989 nebola práve stredom záujmu, v posledných rokoch znovu získava na význame nielen v elektrotechnike a stavebníctve. Európske i národné legislatívne normy ukladajú zamestnávateľom a majiteľom budov zabezpečenie ochrany pracujúcich osôb, ale nielen ich. Veľký dôraz je kladený na bezpečnosť osôb pri práci vo výškach, teda  aj osôb pracujúcich na strechách, ktorých bezpečnosť musí byť zaistená zodpovedajúcimi prostriedkami. Vyhláška MMR č. 268/2009 Zb., O technických požiadavkách na stavby, konkrétne § 8, taxatívne vymenúva základné požiadavky na stavby. Jedným zo základných požiadaviek je "bezpečné užívanie" stavby. Vyhláška stanovuje, že stavba musí spĺňať základné požiadavky (napríklad práve bezpečné užívanie) pri bežnej údržbe a pôsobení bežne predvídateľných vplyvov, a to po celú dobu predpokladanej životnosti. Na vyhlášku č. 268/2009 Zb. reagovala tiež novelizovaná STN 73 1901 Navrhovanie striech, ktorá celý jeden odsek venuje opatreniam určeným na ochranu pred pádom. Príslušná STN EN požaduje prednostne k ochrane pred pádom navrhovať záchytné systémy, teda systémy, kde je možné dosiahnuť miesto možného pádu, ale pád je bezpečne zachytený. Jedným z riešení tejto problematiky, s ktorým sa môžeme v súčasnej dobe stále častejšie stretnúť, je použitie tzv. Permanentného záchytného systému (PZS) proti pádu osôb. Ide o systém zaisťujúci bezpečnosť osôb pracujúcich vo výškach alebo nad voľnou hĺbkou. PZS rieši bezpečnosť pohybu tam, kde je vyžadovaný pravidelný prístup pracovníkov vrátane zaistenia bežnej bezpečnej údržby objektov a kde hrozí nebezpečenstvo úrazu pádom osôb. V prípade striech sa teda jedná predovšetkým o permanentný strešné záchytné systémy, čo sú zariadenia trvalo inštalovaná na rôznych typoch striech (plochá, pultová, sedlová, valbová) či tribúnach a to v rôznom prevedení: od jednotlivého kotviaceho bodu, cez jednotlivé kotviace body, z ktorých niektoré sú prepojené montážnym lanom až po ucelený lanový systém. Osoba pracujúca na streche budovy či vykonávajúci inú, napr. Revízna činnosť by mala byť vybavená bezpečnostným úväzkom a prostredníctvom lana a karabíny by sa mala k tomuto lanovým systému príp. ku kotviacim bodom prichytiť. Je to určite systém, ktorý zvyšuje bezpečnosť osôb pracujúcich na streche, najmä pri čistení odkvapových žľabov, strešných vpustí, údržbe oplechovanie či odstraňovanie nadmerného množstva snehu zo strechy je však dôležité, aby bol tiež správne navrhnutý a inštalovaný. Ak je tento systém navrhnutý projektantom pri výstavbe budovy a projektant zabezpečí koordináciu s projektantom, vykonávajúcim návrh ochrany pred bleskom, je všetko v poriadku. Napriek tomu aj v tomto prípade je veľakrát ťažké nájsť naozaj bezpečné riešenie. Avšak často sa stretávame s prípadmi, kedy toto zaistené nebolo alebo požiadavku na inštaláciu záchytného systému vzišiel z bezpečnostného dôvodu na už existujúce strechu. A tu narážame na problém. Ak je permanentný záchytný systém inštalovaný bez znalosti problematiky ochrany pred bleskom, často sa stáva, že tento systém naruší ak nie znemožní správnu funkciu ochrany pred bleskom. Ďalším problémom je, ak nie je budova vybavená ochranou pred bleskom vôbec a na strechu je nainštalovaný permanentný záchytný systém. Keďže ide napr. o nerezový drôt o ploche cca 8 mm2, zakotvený do strechy kovovými kotviacimi bodmi, veľakrát aj vyvýšený, môžeme predpokladať, že pri údere blesku sa bude správať ako hromozvod. Avšak s tým podstatným rozdielom, že nie je ako hromozvod navrhnutý, nie sú vypočítané (a teda ani dodržané) bezpečnej vzdialenosti "s" a nie je ako hromozvod zvedený a uzemnený. Kotviace body sú naviac mnohokrát zapustené do strechy, čím si nebezpečný potenciál v prípade úderu blesku investor priblíži vnútorným systémom a vedením. Ochrana pred bleskom je komplexný proces vychádzajúci z hodnotenia stavu nielen zvonka, ale aj vo vnútri budovy na základe riadenia rizika podľa STN EN 62305-2 ed.