DEHN chráni.
         Bulletin IP ILPC 2016 / článok 5


Povinnosť počítať rizika podľa STN EN 62305-2 ed.2 pre nové stavby, stavebné úpravy aj obyčajné zmeny užívania udáva vykonávacia vyhláška k stavebnému zákonu č.268 / 2009 Zb. v aktuálnom znení.

Výpočet rizika sa vykonáva vždy pre celú stavbu. Nie je možné hodnotiť ochranu proti blesku len pre časť stavby. U výpočtu rizika je nutné si uvedomiť, že sa jedná o štatisticko -pravdepodobnostný výpočet a podľa toho k nemu pristupovať. Jednou zo zadávaných veličín, kde sa veľmi často chybuje, je činiteľ polohy stavby. Najmä z hľadiska obklopenia okolitými stavbami. Obklopenie totiž musí byť zo všetkých smerov. Nikde nesmie vzniknúť voľný priestor, kde by sa valivá guľa mohla dotknúť zeme.

Najčastejšími chybnými klasifikáciami stavby ako obklopené sú:

  • Stavba je obklopená iba z troch strán
  • Okolité stavby sú na všetkých stranách, ale minimálne jeden roh je uhlopriečne prístupný
  • Priestorové stavby nespĺňajú zo všetkých strán požiadavky výšky

Zdrojom chýb je tiež často zadávanie vonkajších zón vo vzťahu nebezpečného krokového napätia. Tu väčšinou nestačí posudzovať iba priestor v okruhu troch metrov okolo zvodu. Toto nebezpečenstvo musí byť zvažované oveľa podrobnejšie aj z hľadiska ak sa týka iba osôb, alebo osôb i zvierat. Zvieratá sú vďaka obvode uzavretom cez dôležité vnútorné orgány a väčšinou i väčšiu vzdialenosť končatín dotýkajúcich sa zeme, než je bežné u ľudí, ďaleko náchylnejšie k fatálnym následkom.

Ďalšou často zanedbávanou záležitosťou sú súvisiace objekty a ich prípojné vedenia. Pokiaľ ide o nejaké budovy, tak väčšinou sú na uváženie. Zanedbávané sú ale napr. videokamery na stožiaroch u parkovísk, elektricky ovládané brány, záhradné osvetlenie a hlavne taká zdanlivá banalita, ako je domový zvonček v oplotení. Všetky tieto prvky vrátane ďalších nemenovaných môžu priviesť do

objektu prepätia, alebo dokonca časť bleskového prúdu a vstupy vedenia do stavby by mali byť teda nielen dobre chránené, ale tiež zahrnuté do výpočtu rizika.

U zadávaných verejných vedení sa často robí chyba, ak je transformátor medzi rozvodmi NN a vedením VN bližšie k objektu ako maximálna zadávaná dĺžka vedenia 1 000 m. Potom sa obvykle uvažuje s dvomi sekciami vedenia NN. Prvá sekcia je vedenie NN rovné vzdialenosti vyšetrovaného objektu k transformátoru, druhou sekciou je vedenie VN v dĺžke zvyšku do 1 000 m. Ale taký prístup je zlý. Tu je práve asi najviac nutné brať na zreteľ, že výpočet rizika je štatisticko-pravdepodobnostný výpočet. Nesmieme teda vedenie hodnotiť podľa smeru napájania, ale podľa veľkosti štatistického nebezpečenstva od zavlečeného prepätia. Väčšie nebezpečenstvo v tomto smere je z vedenia NN z územia obce, kde sa nachádza vyšetrovaný objekt. Až na nepatrné výnimky, kedy je za transformátorom jediný objekt, je dĺžka siete za transformátorom v obciach mnohonásobne dlhšia, než je 1 km. A práve z tejto strany je zavlečenie prepätia do objektu najpravdepodobnejšie. Preto prakticky v takmer všetkých prípadoch bude zadávaná dĺžka vedenia NN vo výpočte rizika rovná 1 000 m.

Asi najzávažnejšou chybou, ktorá môže výsledok výpočtu rizika značne ovplyvniť je voľba rizika vzniku požiaru jednoduchým odhadom. Túto voľbu je vždy potrebné odvodiť z vyššie výpočtového požiarneho  zaťaženia stavby uvedeného v požiarnej správe. Výpočtové požiarne zaťaženie je udávané v kg / m2. Riziko vzniku požiaru, z ktorého je odvodený aj vyšší koeficient rf udáva STN EN 62305-2 ed.2 v MJ / m2. Prevodný pomer je 16,75 MJ / kg.

Ďalšou často opomínanou záležitosťou je riziko vypuknutia paniky. Tu je nutné brať do úvahy nielen počet osôb vyskytujúcich sa v objekte, ale predovšetkým ich fyzickej či mentálnej dispozície sa v prípade nebezpečenstva dostať von z objektu. Najmä sa zabúda na deti ponechané bez dozoru. Ich nevítaným zvykom býva, miesto bezproblémového opustenia objektu, snaha sa pred nebezpečenstvom schovať do skrine, alebo pod posteľ. Nesmieme tiež zabudnúť zhodnotiť únikové cesty, ak sú v prípade požiaru schopné zabezpečiť absolútne bezproblémový presun von z objektu.

U protipožiarnych zariadení sa často berie bez ďalšieho do úvahy EPS. Lenže ak niekto fyzicky nezačne hasiť najdlhšie do 10 minút, nemožno EPS považovať za protipožiarne zariadenie. Preto ak sa EPS zahrnie do výpočtu rizika, musí byť od HZS písomné potvrdené, že sú schopní vykonať hasiaci zásah do 10 minút, alebo sa jedná o firmu s vlastným hasičským zborom.

Ďalším často nepresne chápaným problémom je systém vyrovnania potenciálu a pripojenie spotrebičov. Hoci nejaký systém vyrovnania potenciálu býva aspoň čiastočne vykonaný vo mnohých stavbách, nemožno u tejto voľby vychádzať iba z neho. Veľmi dôležitou podmienkou je pripojenie všetkých spotrebičov k tomuto systému, čo nespĺňa obyčajné pripojenie napr. Pomocou zásuvky. Väčšinou je toto kritérium bezproblémovo splnené len vo výrobných halách, kde jednotlivé fremy strojov sú samostatne prizemnené k systému vyrovnania potenciálu.

Veľmi problematickou voľbou vyskytujúcou sa vo výpočte rizika až od edície 2 je vo vnútorných zónach ochrana proti krokovému a dotykovému napätiu. Vzhľadom na to, že voľby aj koeficienty sú prevzaté z ochrany okolo zvodov vo vonkajšom priestore, je ťažké a skôr nemožné vo vnútorných priestoroch nájsť k tejto ochrane ekvivalentné opatrenia. Jedinou variantou je podľa môjho názoru v tomto prípade voľba, že žiadne opatrenia nie sú vykonané. Samostatnou kategóriou je potom zadávanie strát pre riziko R1. Tu je dôležité podrobne prejsť s prevádzkovateľom alebo investorom podľa uvažovaného využitia objektu možný výskyt osôb v jednotlivých zónach. Pritom sa nesmie zabudnúť, že celkový súčet hodín v jednotlivých zónach nesmie nikdy prekročiť počet hodín za kalendárny rok, tj. 8 760 hodín. Bohužiaľ aj toto sa veľmi často stáva ... Rovnako sa často zabúda na frekventovaných miestach na ohrozenie ľudí na chodníku priamo susediacom s budovou. Ak sú tieto miesta v exponovaných častiach miest, kde je neustále počas dňa chodník plný chodcov, je nutné do výpočtu zahrnúť aj straty na ľudských životoch v širšom okolí stavby. Rovnako tak rozdelenie hodnôt jednotlivých zón pre riziko R4 nie je rozumné určovať samostatne len preto, že investor nás odbije.Všetky zadávané hodnoty, ktoré nevyplývajú priamo zo stavebného projektu, alebo fyzicky z okolia vyšetrovanej stavby je potrebné podrobne prebrať s prevádzkovateľom alebo investorom a nechať si ich od neho písomne ​​potvrdiť. Opomenutie tohto právneho kroku by sa  nevyplatilo pri prípadnom prejednávaní škôd na súde.

Ing. Milan Kaucký

revizní technik