DEHN chráni.
         Bulletin IP ILPC 2016 / článok 10

 

  1. Platná legislatíva SR v ochrane pred bleskom

Od roku 1998 do roku 2009 platila na území SR vyhláška č. 137/2009 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu [1]. V § 47 - Ochrana pred bleskom boli definované stavby a zariadenia, pre ktoré sa musí zriadiť táto ochrana.

Od roku 2009 je v platnosti vyhláška č. 268/2009 Zb. "O technických požiadavkách na stavby" [2], podľa ktorej musí byť, viď. § 36 vykonaná analýza rizika škôd podľa normových hodnôt pre tieto stavby:

  1. a) ohrozenia života alebo zdravia osôb, najmä v stavbe pre bývanie, stavbe s vnútorným zhromažďovacím priestorom, stavbe pre obchod, zdravotníctvo a školstvo, stavbe ubytovacích zariadení alebo stavbe pre väčší počet zvierat,
  2. b) poruchu s rozsiahlymi dôsledkami na verejných službách, najmä v elektrárni, plynárni, vodárni, budove pre komunikačné zariadenia a stanice,
  3. c) výbuch najmä vo výrobni a skladu výbušných a horľavých hmôt, kvapalín a plynov,
  4. d) škody na kultúrnom dedičstve, prípadne iných hodnotách, najmä v obrazárni, knižnici, archíve, múzeu, budove, ktorá je kultúrnou pamiatkou,
  5. e) prenesenie požiaru stavby na susedné stavby, ktoré podľa písmen a) až d) musia byť pred bleskom chránené
  6. f) ohrozenie stavby, u ktorej je zvýšené nebezpečenstvo zásahu bleskom v dôsledku jej umiestnenia na návrší alebo ak vyčnieva nad okolie, najmä u továrenského komína, veže, rozhľadne a vysielacej veže. "

Normovou hodnotou podľa § 3 písm. k) tejto vyhlášky [2] sa rozumie: "Konkrétna technická požiadavka, najmä limitná hodnota, návrhová metóda, národne stanovené parametre, technické vlastnosti stavebných konštrukcií a technických zariadení, obsiahnuté v príslušnej českej technickej norme, ktoréhej dodržanie sa považuje za splnenie požiadaviek konkrétneho ustanovenia tejto vyhlášky.

Podľa stanoviska Ministerstva pre miestny rozvoj, priemyslu a ÚNMZ na účely tejto vyhlášky je to súbor noriem STN EN 62305-1 až 4 ed. 2 [3 až 6].                 Na účely posudzovania komponentov pre hromozvod sa neuplatňuje zákon č. 22/97 Zb. [7].     Po dokončení montáže komponentov sa hromozvod stáva vyhradeným technickým zariadením podľa vyhlášky č. 73/2010 Zb. [8].         STN 33 1500 [9] stanovuje postup podľa platných ČSN a predpisov (odkaz na STN EN 62305-1 až 4 ed.2 [3 až 6], pozri  STN 33 1500 [9], zmena Z4: 2007). Podľa článku 6.1.2 v závere správy o revízii musí byť uvedené, či jej vykonanie zodpovedá norme platnej v čase jej zriadenia a či jej súčasti sú v dobrom funkčnom stave.

Ak boli pri revízii zistené závady, musí byť v revíznej správe uvedené, s akým ustanovením normy alebo iného predpisu sú v rozpore, popr. aké je v dôsledku závady riziko ohrozenia bezpečnosti.

  1. Platné normy v ochrane pred bleskom

Projektant bleskozvodu by mal najprv spočítať podľa normy STN EN 62305-2 ed.2 [4] mieru rizika pre daný objekt. Tento výpočet určí, či je nutné inštalovať hromozvod alebo nie. Keď áno, tak v akej kvalite - triede LPS (LPS I - najvyššia trieda, LPS IV - najnižšia trieda).

Vlastné prevedenie bleskozvodu sa riadi metódami:

- Valiaca sa guľa (najuniverzálnejšia metóda);

- Ochranný uhol (zjednodušená metóda);

- Mriežková sústava (na ploché strechy).

Pri návrhu a inštalácii bleskozvodu na kovové strechy, prípadne využitie strešnej krytiny ako náhodného zachytávača či zvodu, treba posúdiť viac faktorov.

Môže byť strešná krytina využitá ako náhodný zachytávač?

V norme STN EN 62305-3 ed.2 [5] (ďalej sa bude vychádzať iba z tejto normy) je v príslušnej tabuľke uvedené, aké parametre musí spĺňať plech, aby bol použiteľný ako náhodný zachytávač. Ďalej treba posúdiť, na akom podklade bude strešná krytina položená (horľavom - nehorľavom). Čo sa nesmie zabudnúť, je zachovanie celistvosti bleskozvodu, tzn. zabezpečenie správnych spojov kovových dielcov strechy schopných preniesť veľké bleskové prúdy. Ale postupne, krok za krokom:

- Prvým predpokladom je hrúbka materiálu, pozri Tabuľka 3. Tab 3 - ČSN EN 62305-3 ed.2 [5], Minimálna hrúbka kovových oplechovaní alebo kovových potrubí zberných sústav

V stĺpčeku označenom Hrúbka b sú uvedené minimálne hrúbky materiálov. Hodnoty uvedené v tomto stĺpčeku však umožnia využitie kovových krytín ako náhodných zachytávačov  len za predpokladu, že nie sú uložené na horľavých podkladoch. V prípade úderu blesku do krytiny týchto hrúbok dôjde v mieste vniknutia blesku k vypáleniu relatívne veľkého otvoru (jednotky až desiatky mm). Materiál sa roztaví. Je nad všetku pochybnosť, že teplota roztaveného kovu mnohonásobne prekračuje zápalnú teplotu akokoľvek dobre "protipožiarne" ošetreného dreva či stavebných dosiek na báze dreva. O tom, či roztavená gulička kovu zapáli či nezapáli drevo, nemá zmysel diskutovať (čiže využitie kovových striech položených na horľavých materiáloch vylučuje ich použitie ako náhodných zachytávačov, ale i zvodov). V prípade tohto riešenia, sa musí zvýšiť hrúbka materiálu na hodnoty uvedené v stĺpčeku Hrúbka a. To je úplne nereálne a nemá zmysel pokračovať v tejto variante.

-Dalším predpokladom sú spoje jednotlivých dielcov kovových krytín.

Pri dlhých pásoch možno považovať za kvalitný spoj falcovanie v celej dĺžke. V prípade obyčajného preloženia plechov cez seba a pripevnenie pomocou kotviacich skrutiek nie je spoj zaistený. Ešte raz treba pripomenúť, že takýto spoj musí byť schopný preniesť bleskový prúd o hodnote niekoľko desiatok či stovek tisíc ampér (obr. 1). Zároveň je potrebné zaistiť správne spojenie plechov hore aj dole, v mieste napojenia zvodov. Určite nebude naším cieľom zosvorkovať pomerne masívnymi spojkami celú strechu. V konečnom dôsledku to bude asi aj neuskutočniteľné.

Jedna drobná poznámka uvedená v norme - všetky opísané opatrenia možno vykonávať iba v prípade, že plech nie je opatrený izolačnou hmotou. Čiže akékoľvek povrchové úpravy plechov vylučujú možnosť použitia tejto krytiny ako náhodného bleskozvodu. Už vo fáze projektovania je možné naraziť na toľko problémov, že je lepšie sa im vyhnúť.

Řešením je inštalácia normálneho bleskozvodu za využitia zachytávačov, vodičov, podpier a svoriek. Koniec koncov strecha je strecha - jej využitie je jasné, a bleskozvod je bleskozvod. Nie je dobré pokúšať sa tieto dve funkcie zlučovať.

Inštalácia bleskozvodu

(podľa technickej terminológie LPS- lightning protection system) na kovových strechách.

Takáto inštalácia vyžaduje odlišný prístup, než u striech zostavovaných z relatívne malých stavebných dielcov (betónové a pálené tašky, asfaltové šindle ...) . Predpokladom úspešnej inštalácie bude najmä zabezpečenie vodotesnosti a dostatočnej mechanickej odolnosti (najmä schádza sneh, v prípade zberných tyčí silný vietor). Pre zachytávacie tyče až do výšky 1 m možno použiť podpery so širokou základňou tvorenou nerezovým pásikom s kotvami a upínacím mechanizmom. Je to odolné a časovo stále prevedenie (obr. 2). Tu je účelné upozorniť na vhodnosť použitia materiálov. Akýkoľvek sortiment na báze železa ošetreného vrstvou zinku (či galvanicky alebo žiarovo naneseného) predstavuje v prvopočiatku istú finančnú úsporu oproti súčiastkam nepodliehajúcim korózii. Áno, je to korózia, ktorá sa nám v budúcnosti nemusí vyplatiť a naopak môže v extrémnych prípadoch skrývať dokonca finančné straty. Hromozvod, rovnako ako celý dom, nestaviame s výhľadom niekoľkých rokov. Pri kvalitných stavbách budeme očakávať životnosť 30 - 50 rokov bez vykonávania veľkých stavebných úprav. Avšak akákoľvek kovová súčasť ošetrená vrstvou zinku bude dávno za časovým horizontom svojej protikoróznej odolnosti. A nastane čas opráv. Niekedy menších, niekedy rozsiahlych, spojených s výmenou celého bleskozvodu. Poškodenie strechy vrátane porušenia vodotesnosti je naporúdzi.

Pre vedenie uložené v hrebeňoch sedlových striech

sa ponúka opäť podpera v celonerezovom prevedení (obr. 3). Obidve spomínané podpery možno na strešnú krytinu inštalovať bez použitia iných kotviacich prvkov. U podpier do plochy strechy sa však musí využiť kotviacich skrutiek. V spojení podpery s tesniacim krúžkom je však vodotesnosť zaistená (obr. 4 a 5). Unikátna podpera (obr. 6) sa osadzuje na samolepiacu plôšku, ktorá je súčasťou podpery. Miera priľnavosťou spoja je značná. Pre bezpečné spojenie je použitá značková lepiaca hmota 3M. Podperu je možné umiestniť na akúkoľvek rovnú plochu krytiny alebo oplechovanie.

Ďaleko dôležitejšie je zaistenie voľného pohybu drôtu v podperách. Všetky podpery toto voľné uchytenie umožňujú. Túto dôležitú vlastnosť je potrebné dodržať z dôvodu rôznej tepelnej rozťažnosti odlišných kovov. Tak napríklad dnes hojne využívaná zliatina hliníkového drôtu má tepelnú rozťažnosť 0,24% pri teplotnom rozdiele 100 ° C, pri oceli je to 0,11%. Takže pre názornosť - hliník zmení svoju dĺžku na jednom metre o 2,4 mm! Keby sme hliníkový drôt ukotvili pevne ku streche, neustálym namáhaním kotviaceho vrutu dôjde k jeho uvoľneniu a následne k porušeniu vodotesnosti.

 Podpery vedenia na stojaté falcy

sú znázornené na obrázku 7. Podpery - svorky na odkvapové žľaby majú tú zásadnú vlastnosť, že nijako nedeformujú zaoblenie vonkajšej hrany odkvapu (obr. 8). S výhodou sú tiež používané páskové podpery vedenia na zvislé odkvapové rúry (obr. 9). Tým je značne uľahčená montáž bleskozvodu. Toto riešenie v sebe ďalej prináša tú výhodu, že je možné zvody "skryť" za odkvapovou rúrou.

Sortiment hromozvodov Lindab  prichádza  s obnovenou komplexnou ponukou prvkov pre vedenie zachytávacej sústavy na všetkých plechových strechách Lindab. Tieto profesionálne nerezové výrobky sú testované na krytiny Lindab a v prípade ich použitia je zabezpečená ako funkčnosť celku pri odbernom bleskov, tak životnosť a záruka krytiny (obr. 2 až 9).

  1. Zhrnutie:

Montážne firmy by vždy mali vykonávať inštaláciu na základe projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby. Je potrebné si uvedomiť, že hromozvod je vysokonapäťové elektrické zariadenie, preto tu obzvlášť platí odporúčanie používať kvalitné súčiastky a materiály. Na základe vyššie uvedených odporúčaní je nutné dodržať tento postup:

- Výpočet miery rizika podľa STN EN 62305- 2 ed.2 [4] .- Návrh zachytávacej sústavy podľa STN EN 62305-3 ed.2 [5] .- Hromozvod nie je stanoveným výrobkom podľa zákona 22/97 Zb. [7] v platnom znení, ale podľa vyhlášky č.73 / 2010 Zb. [8] vyhradeným technickým zariadením (obr. 10 a 11).

 Ing. Jiří Tej, Dalibor Šalanský, Štěpán Lášek,